Možno chcel niekto kedysi vyhodiť myši do luftu
a škaredo sa mu to vrátilo, alebo
sú to nezničiteľné potkany z Atlantídy, alebo, a toto sa mi pozdáva najviac,
sú to potomkovia húževnatých hlodavcov, čo nikdy neprestali veriť,
že Mesiac je zo syra – a teda ide o živý príklad toho,
aké výnosné je ísť si tvrdo za svojim.
Podľa spôsobu, akým šibnuto brázdia oblohu je zrejmé, že nikdy netúžili lietať -
pôvodne chceli iba plachtiť, ale vymyklo sa im to akosi z rúk.
Niektorí vravia, že sú to duše huslistov s lietajúcimi prstami
a iní zasa , že to musia byť dlhoprstí zlodeji a diabli,
ktorí si rýchlym útokom
podlo ukradli
kus oblohy pre seba –
to ale istotne nebude pravda,
lebo samotné nebo nepopiera,
že už pterodaktyly
mu pred rokmi čosi nadškrtli
a teda, aj keď tieto tvory vyzerajú ako ohyzdní poslovia pekla,
musí sa rešpektovať jeho rozhodnutie,
ktoré hovorí jednoznačne,
že sú neodškriepiteľne
na neho-vzatí
šťastlivci.
Lenže možno to ani nie sú netopiere,
možno to len noc vyvesila bielizeň.
